Nenechajme si „prehajdákať“ budúcnosť - návrh zrušenia dotácií

Autor: Peter Stanko st | 20.2.2014 o 7:07 | (upravené 20.2.2014 o 8:03) Karma článku: 8,89 | Prečítané:  1326x

Ako zabezpečiť „štátnu pomoc“, aby bola spravodlivá? Budú investície z podpory Únie v rokoch 2014 – 2020 využité efektívne? Aké praktiky budú sprevádzať čerpanie? Na aké praktiky sme zvyknutí z minulosti?

Vláda SR, na svojom rokovaní dňa 12.2.2014, schválila s pripomienkami pracovný materiál Partnerská dohoda Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020, ktorý sa vzťahuje na všetku podporu z Európskych štrukturálnych a investičných fondov EÚ v SR. Ide o dokument, ktorý určuje stratégiu, priority a podmienky SR na využívanie týchto fondov efektívnym a účinným spôsobom, s cieľom dosiahnuť priority stratégie Európa 2020.

Analytická časť dokumentu pojednáva o nedostatočných podmienkach podnikania na Slovensku, o nedostatočnom prístupe k financovaniu, nízkej konkurencieschopnosti, neefektívnom financovaní, atď., summa summarum (sťaby Správa o stave spoločnosti), reálne opisuje stav všetkých oblastí života na Slovensku. V ďalšej časti dokument podrobne rozoberá oblasti potenciálneho použitia dispozičných zdrojov, ktoré budú činiť ako celková podpora Únie , vrátane výkonnostnej rezervy, 15 240 917 009,- Euro.

Keďže tento dokument konštatuje aj nízku mieru efektivity investícií z predchádzajúceho obdobia, je na mieste otázka, čo bude konštatovať iný hodnotiaci materiál v r. 2021?

Budú investície z podpory Únie v rokoch 2014 – 2020 využité efektívne? Aké praktiky budú sprevádzať čerpanie?

Na aké praktiky sme zvyknutí z minulosti?

Po zmene politického systému v r. 1989, nastalo nové presúvanie či prerozdeľovanie majetku v spoločnosti. Reštitučný proces, ktorý mal byť poctivým návratom majetku pôvodným vlastníkom, sa doteraz javí ako zdĺhavý a do dnes (po 24 rokoch) neukončený. Privatizácia bola naopak procesom rýchlym, ale spôsobom selekcie nespravodlivým procesom, sprevádzaným klientelizmom, korupciou a charakteristický nízkou úrovňou informovanosti. Podobne ako pri privatizácii, „prísunom majetku“ boli v mnohých prípadoch rôzne formy pomoci, dotácií, programových a grantových schém a projektov rôzneho druhu vo všetkých rezortoch, vrátane investičných stimulov, ktoré boli výrazne poznačené klientelizmom a korupciou. Dôležitou skutočnosťou je fakt, že ani pri privatizácii, ani u väčšiny dotácií, tieto neboli viazané po väčšine žiadnym odpočtovaním, či už objemom výroby, výkonov, alebo inými kritériami, najviac ak u projektov z EÚ časovým kritériom udržateľnosti (napr. 5 rokov nepredávať majetok projektu). Nech hodnotíme privatizačné aj dotačné rozhodnutia akokoľvek optimisticky, určite niektorými reštrikčnými opatreniami sa eliminoval vplyv korupcie aj klientelizmu, ale „princíp spravodlivosti“ v týchto procesoch jednoznačne chýbal (o nízkej miere ekonomickej efektívnosti a nezmyselnosti mnohých projektov, ich miestnej či regionálnej bezvýznamnosti a o ich neudržateľnosti vôbec niet pochýb). Každá selektívna „dotácia“ deformuje trh, morálku i samotnú spoločnosť.

Ako sa má cítiť napríklad majiteľ rodinného rekreačného penziónu, ktorý prevádzkuje so svojou rodinou dvadsaťpäť rokov a ktorého projekt bol zamietnutý, ak v tej istej doline bol schválený projekt nového hotela? Podobných príkladov sú stovky.

Ako zabezpečiť „štátnu pomoc“, aby bola spravodlivá?

Jednou z možností, pri ktorej sa kritérium „spravodlivosti“ limitne približuje k ideálnemu stavu (pri dodržaní princípu informovanosti a rovnosti šancí), je princíp „návratnosti príspevku“, čiže nie dotácia – nenávratný príspevok, ale návratná pôžička. Na viac, rôzne fondy, resp. „zdroje“ by sa takto transformovali na „obrátkové fondy, resp. rovolvingové fondy“, ktoré sa „neprejedia“, jednorazovo neminú a budú sa postupne kumulovať a zväčšovať o zúročenie (mierne výhodnejšie ako v komerčných bankách – aj tie to „rozhýbe“) a postupne poskytovať ďalším a ďalším žiadateľom. To všetko podobne ako v komerčných bankách (štát má takúto inštitúciu zriadenú – SZRB, v zriaďovateľskej pôsobnosti MFSR), samozrejme aj s rizikovými analýzami a analýzami udržateľnosti a to všetko v súlade s pravidlami oprávnenej štátnej pomoci, v zmysle Zákona o štátnej pomoci. Aj vyššie spomínaný dokument konštatuje, že verejne podporované nástroje založené na revolvingovom investičnom princípe v SR prakticky neexistujú. Tento princíp ale nebude možné uplatniť celoplošne, vzhľadom k charakteru rozpočtových a príspevkových organizácií, ako napríklad školy, sociálne zariadenia a podobné neziskové inštitúcie. Dotácie v poľnohospodárstve sú taktiež celkom iný príbeh, ktorý závisí od vývoja Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. V súčasnosti preferujeme navýšenie dotácií na úroveň „starých“ členských krajín EÚ, aby sme mohli byť v rámci spoločného trhu konkurencieschopný.

Transformácia nenávratných dotácií na vratné pôžičky môže priniesť aj vyššiu mieru transparentnosti a elimináciu korupcie a klientelizmu, ale najmä lepšie, ekonomicky efektívnejšie, výkonnejšie a udržateľnejšie projekty, ktoré naštartujú v súčasnosti upadajúcu ekonomiku Slovenska.

Nebojme sa !

Skúsme nájsť odvahu veci meniť a to zásadne !

Ing. Peter STANKO

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Súd rozhodol proti Mayovej. Brexit musí schváliť parlament

Odchod Británie z Európskej únie musí odsúhlasiť parlament.

DOMOV

Gašpar podporil konšpirácie, vyvolal pochybnosti o šéfovi polície

Podpis pod vyhlásením by mal Gašpar podľa Kisku vysvetliť.

DOMOV

Lietadlá stáli milióny, no ministri lietajú linkami

Kaliňák hovorí, že každý má slobodný výber, ako bude cestovať.


Už ste čítali?