Päť právd o predaji vody do zahraničia.

Autor: Peter Stanko st | 3.7.2014 o 12:13 | Karma článku: 9,06 | Prečítané:  1969x

Chce vláda vodu do zahraničia predávať, alebo zabrániť jej predaju? Spôsobí tento predaj vody do zahraničia pokles ceny vody pre nás? Bol by to dobrý biznis pre štát?  Máme dosť vody pre potreby Slovenska? Sú vôbec naše stratégie vo vodnom hospodárstve dobré?

Rokovanie k novele „Zákona o vodách“ v NR SR sprevádzala bohatá diskusia, odborná, vecná, emotívna i teatrálna a predchádzalo jej mnoho občianskych i straníckych aktivít, s rovnakým cieľom, zabrániť vláde predaju vody do zahraničia. Novela zákona bola ministrom MŽP SR prezentovaná, okrem iného, ako právna norma, ktorou „sa má zabrániť“ predaju vody do zahraničia. Môže to byť pravda? Obsah novely totiž hovorí presný opak. Aké následky by prípadný predaj vody priniesol?

1. Vláda chce predávať vodu do zahraničia: Vládou SR schválený, predmetný rezortný návrh novely Zákona o vodách z dielne MŽP SR, bol predkladaný spolu s návrhom Nariadenia vlády, ktoré v zmysle navrhovaného Čl. 1, ods. 1., písm. e) „odbery podzemnej vody určenej na prepravu alebo prevod vody 0,400 eur/m3“, stanovuje cenu za predaj vody do zahraničia! Z tohto a ďalších súvisiacich návrhov zľahčujúcich vláde, resp. rezortu MŽP SR rozhodovací proces pri udeľovaní povolení na predaj vody jasne vyplýva, že tu ide o cieľ predaja vody do zahraničia a nie jeho zabráneniu! Zrejme si nikto z nás nemyslí, že by sa prípadný predaj mal týkať predaja vody napr. Poliakom z VN (vodárenskej nádrže) Nová Bystrica, Ukrajincom z VN Starina, či Maďarom v VN Bukovec! S najväčšou pravdepodobnosťou, je záujem o predaj vody zo Žitného ostrova do Rakúska!

2. Voda „doma“ pre Slovákov, prípadným predajom vody do zahraničia, zdražie: Ak by došlo k predaju vody do zahraničia a tým k nadmernému čerpaniu vody z vodných zdrojov až ich drancovaniu, spôsobilo by to ich „splošťovanie“ a zhoršenie kvality vody, zvýšili by sa náklady na úpravu pitnej vody pre našich obyvateľov, čím by voda opäť zdražela a malo by to dosah na ekonomiku a sociálnu situáciu obyvateľstva.

3. Predaj pitnej vody „potrubím“ do zahraničia je pre Slovensko nevýhodný: Vzhľadom k vyššie uvedenému, predaj vody do zahraničia v cene 0,400 eur/m3, vôbec nie je dobrý biznis pre štát, za predpokladu, čo všetko riskujeme doma pri hoci len krátkodobom nedostatku vody v období sucha! Voda nemôže byť obchodnou komoditou, tovarom! Je absolútne neporovnateľná s ropou, zlatom, drevnou hmotou či inými surovinami. Voda je základnou podmienkou pre život na Zemi, je jednou zo základných zložiek životného prostredia, je prírodným bohatstvom a musí zostať národným bohatstvom, pridanou hodnotou Slovenska.

4. Slovensko má v súčasnosti dostatok pitnej vody pre seba, ale v budúcnosti to platiť nemusí: Aj napriek skutočnosti, že na Žitnom ostrove máme zásobu vysokokvalitnej pitnej vody, ktorá svojim objemom niekoľkokrát prevyšuje potreby Slovenska, neznamená to, že v období sucha je vody dostatok. Kto z nás si s istotou dovolí predpovedať vývoj a dôsledky klimatických zmien? Už v minulosti som viac krát zdôrazňoval, že vody sú „z Ústavy“ majetkom Slovenskej Republiky a teda ani vody Žitného ostrova nie sú „regionálnou záležitosťou“! Vody zo Žitného ostrova sú rovnako majetkom obyvateľov Žiliny, Banskej Bystrice, Bardejova či Michaloviec a možno raz budú rezervou pre nich. V súčasnosti máme pre potreby Slovenskej republiky vody dosť, ale rezervu a udržateľný stav vodných zdrojov si nechávajme pre seba!

5. V strategických dokumentoch dominujú záujmy ich predkladateľov, bez komplexného, integrálneho hodnotenia: Práve v čase, keď Vláda SR vytvára priestor na zobchodovanie pitnej vody do zahraničia, rezortné organizácie MŽP SR finišujú s prípravou veľkej vodárenskej nádrže Tichý Potok, ktorej  celkové náklady na výstavbu by mali prekročiť 330 mil. Eur. Ide pre porovnanie o čiastku, ktorá prevyšuje celkovú sumu finančných prostriedkov, ktoré MŽP SR vynaložilo na vodovody a kanalizácie za posledných desať rokov z Environmentálneho fondu v rámci SR, alebo ktorá sa približuje desaťročnej sume všetkých investícií Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti do nových projektov, vrátane zdrojov z fondov EÚ. Čo dodať? Treba sa vážne zamyslieť nad kvalitou existujúcich strategických dokumentov v oblasti vodárenskej politiky, v súlade s princípmi udržateľného rozvoja a nad ekonomickou efektívnosťou investičných projektov. Dôležité nie je len stanovenie environmentálnych, sociálnych, či iných cieľov, ale aj výber najlepšej alternatívy - správnej cesty na ich dosiahnutie, pri vynaložení optimálnych nákladov. Toto tu nefunguje! Začnime sa konečne správať, ako dobrí hospodári!

 

Ing. Peter Stanko

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?