reklama

Môže byť voda pre domácnosti lacnejšia ?

Čo spôsobilo nárast ceny vody ? Je možné tento trend zmeniť ? Vieme sa poučiť z minulosti ? Vyvarujeme sa v budúcnosti predraženým zlým investíciám ?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Na Slovensku, zo všetkých komodít dennej spotreby, tovarov a služieb, cena vody pre domácnosti (vodné a stočné) za posledné štvrťstoročie stúpla najvyššie – TAKMER STONÁSOBNE. Z 0,80 Sk/m3, v r. 1990 (niektoré zdroje uvádzajú aj 0,70 Sk/m3), na približne 2,30 Eur/m3 v r. 2014 (69,29 Sk/m3 - priemerná hodnota cien jednotlivých vodárenských spoločností), čo sa rovná nárastu 87 až 99 násobne !

Keď som pred dvadsiatimi rokmi u nás sprevádzal hosťa z Nemecka, pobavil ma svojim zdesením zo skutočnosti, aká lacná je na Slovensku voda. Jeho „veštba“, ktorú vtedy vyslovil, že v Nemecku stojí kubík vody jednu Marku (vtedy 1,-DM = cca 20,- Sk) a že nás to čoskoro dobehne, mi vtedy spôsobila až nediplomatický úškrn. „No určite!“ A dnes? Dnes u nás stojí 1 m3 vody 3,5 Marky !

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V minulosti vodu predával štátny podnik vodovodov a kanalizácií, za štátom dotovanú cenu vody. V súčasnosti, po transformácii štátnych vodárenských podnikov, vodu už desať rokov predávajú akciové vodárenské spoločnosti (a.s. v zastúpení obcí a miest, u niektorých a.s. už aj pod kontrolou zahraničného kapitálu), v cenách „za ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk“. Ceny „vodného a stočného“ sú vecne usmerňované - regulované štátom (ÚRSO) a podliehajú zákonu o regulácií v sieťových odvetviach. Navrhnutú cenu schvaľujú zástupcovia miest a obcí, ktoré sú akcionármi vodárenských spoločností.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spotreba aj cena vody sa navzájom ovplyvňujú. Stúpajúca cena vody núti spotrebiteľov k jej šetreniu a naopak menšia spotreba vody, resp. menej vodovodných pripojení, pri fixných nákladoch, núti vodárenské spoločnosti k jej zdražovaniu. Hygienické minimum, ktoré stanovila Svetová zdravotnícka organizácia, je 80 až 100 litrov vody na obyvateľa a deň. Je alarmujúce, že spotreba vody na obyvateľa v niektorých obciach SR sa pohybuje už pod touto hodnotou, ale celoštátne v intervale okolo priemerov 90 – 140 litrov na obyvateľa a deň.

Vieme sa poučiť z minulosti ? Vyvarujeme sa v budúcnosti predraženým zlým investíciám ?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V pamäti mám živé spomienky na obdobie, keď som mohol „nasávať“ atmosféru novovzniknutého okresného úradu ŽP, tesne po jeho zriadení, od začiatku roka 1991. S elánom, entuziazmom a profesionálnym zanietením, pracovníci úradu strategicky a koncepčne, multikriteriálnym hodnotením, zostavovali Poradovníky investičných zámerov vodárenských projektov, podľa dôležitosti v okrese, ktoré odosielali na „ústredie do Bratislavy“ (vtedy ešte Slovenská Komisia ŽP, predchodca MŽP SR). A daj sa svete, poradie Rozhodnutia „zhora“ často nekorešpondovalo s obsahom Poradovníka. Už vtedy, vplyvmi rôznych záujmových skupín - podnikateľských subjektov či predstaviteľov obcí a miest, bola hospodárnosť a efektívnosť treťoradá. Alebo žeby v centre lepšie poznali lokálne priority? (Mal som možnosť pôsobiť aj tam a aj vďaka tomu si to nemyslím.) Nasledujúci „klondajk“ pri čerpaní prostriedkov z fondov EÚ bol „prirodzeným“ pokračovaním tohto vývoja. Naviac, štát bol v obave - „len aby sme v hanbe nezostali – aby sa prostriedky čerpali“, potenciálne subjekty čerpania zasa v očakávaní – „aby toho bolo viac“! Samozrejme, veľká kopa peňazí lákala „úspešných“ a „malí“ vyhrávali len v rozprávkach (tak boli nastavené kritériá možnosti čerpania pre prijímateľov, ale aj možnej participácie zhotoviteľov technických diel). Tým nechcem tvrdiť, že všetko bolo úplne zlé, ale štát nevedel eliminovať, ale žiaľ ani definovať zlé trendy!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dlhodobý problém nekoncepčnosti, neefektívnosti a nehospodárnosti investičných vodárenských projektov priamo zvyšuje cenu vody, keďže hodnota investícií vo forme odpisov tvorí jej významnú časť. Vodárenské spoločnosti spolufinancujú „nové“ projekty z vlastných aj cudzích zdrojov a na rekonštrukcie „starých“ rozvodov a zariadení im zdroje nestačia... Dnes sa vodárenské spoločnosti snažia o ekonomickú efektivitu svojich projektov stále viac a viac, ale so zlým nastavením z minulosti musia neustále zápasiť. A je tu aj problém neupotrebiteľného, dubiózneho majetku rôznych „suchovodov“, rúr vedúcich od nikiaľ nikam a rôznych dlhodobo rozostavaných drahých „ekostavieb“, ktorý vodu stále predražuje. Vysoká cena vody je priamy dôsledok potlačenia princípu efektivity, vrámci vodohospodárskej politiky.

Riešenie tohto problému bude trvať zrejme rovnako dlho, ako dlho boli stratégie a koncepcie z hľadiska efektivity exekutívou ignorované, či prinajmenšom nedôsledne implementované.

Dnes už môžeme aj s istotou povedať, že prioritné malo byť odvádzanie a čistenie odpadových vôd a až potom zásobovanie pitnou vodou, hlavne vo vidieckych sídlach, s výnimkou zdravotno - hygienickej priority environmentálne zaťažených území. Kvôli environmentálnym štandardom, kvôli komfortu obyvateľstva i kvôli ekonomickej efektivite investícií.

Aj keď štát už nevlastní vodárenské spoločnosti, napriek tomu disponuje rôznymi legislatívnymi a exekutívnymi prostriedkami, ktorými môže tvoriť a regulovať vodárenskú politiku, vrátane siete miestne a vecne príslušných orgánov štátnej správy. Podľa čl. 4 Ústavy SR, podzemné vody a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorá zároveň v zmysle čl. 44 ods. 4 Ústavy, dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie. V zmysle Zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, štát - MŽP SR vypracúva plán rozvoja a rámcovo vytvára podmienky na jeho realizáciu. Plán rozvoja obsahuje koncepciu riešenia zásobovania pitnou vodou vrátane vymedzenia zdrojov povrchových vôd a podzemných vôd na účely úpravy na pitnú vodu a koncepciu odkanalizovania a čistenia odpadových vôd. Ale najmä, štát implementuje infraštruktúrne projekty z fondov EÚ, pri ktorých by mal konečne začať zvažovať, ako byť maximálne na strane občanov, nie záujmov firiem.

Štát môže „brániť“ záujmy občanov – odberateľov napríklad „podpornými programami“ na priame i nepriame šetrenie pitnej vody - vyššou mierou využívania zachytenej zrážkovej i povrchovej vody v rodinných aj bytových domoch, prinajmenšom ako úžitkovej vody, efektívnejším, ale udržateľným využívaním lokálnych zdrojov a využívaním najlepších dostupných technológií (BAT) v oblasti vodárenstva.

Aj keď dlhodobo stále platí, že čo je ekologické, je aj ekonomické a hodnotu života a zdravia nič nevyváži, je dôležité, aby finančné zdroje z fondov EÚ, ktoré budú k dispozícii v tomto programovacom období pre oblasť vodárenských infraštruktúrnych projektov, boli čerpané len na nepredražené, t.j. efektívne naprojektované i efektívne zhotovené a udržateľné projekty, aby ich účinok nebol kontraproduktívny.

Ing. Peter STANKO

Peter Stanko st

Peter Stanko st

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Usilujem sa podieľať na tvorbe environmentálnej, lesníckej i poľnohospodárskej politiky KDH a snažím sa vytvárať rozvojové projekty v rôznych častiach Slovenska. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu